• OSZ press

Tridsaťročný november a polarizovaná spoločnosť

V búrlivom ponovembrovom období po roku 1989 mi dnes už nebohý PhDr. Peter Lebovič povedal vetu, ktorú som si osobitne zapamätal: „Uvidíš, teraz 30 rokov budú osobnosti a udalosti revolúcie zabúdané či podceňované, ale potom sa ľudia budú pýtať ako to bolo, kto tam bol, aký to malo význam a dosah“. A naozaj aj počas vzácnych zhromaždení po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, kedy sa prebudila občianska verejnosť, kedy opäť sa najmä mladí ľudia postavili za skutočné hodnoty, bolo cítiť prepojenosť a blízkosť s nežnou revolúciou. Takmer po tridsiatich rokoch ...


Zápas o slobodu, ľudské práva, dôstojnosť a slušnosť sa vždy po desaťročiach opakuje. Opakuje sa pokus o to, aby pravda a láska zvíťazila nad lžou a nenávisťou. Ide o tie hodnoty, ktoré sa v surovosti  každodenného bytia preplneného prospechárstvom, korupciou, širokými lakťami, nevraživosťou, klamstvom, nedodržiavaním zákonov zdajú príliš romantické, neuskutočniteľné. Ich protagonisti sú nazývaní slniečkármi, naivkami, vyslancami imperializmu či Georga Sorosa.


I dnes sú médiá (najmä internetové) preplnené hoaxami s neuveriteľným obsahom. O tom, že všetko dobré pochádza z Ruska, aká špinavá je Amerika, hnusná Európska únia, šíri sa demagógia, polopravdy a čierno- biele videnie sveta. Určite nám na EÚ vadí centralizácia, ale nemuseli by nám prekážať stovky rekonštruovaných a novopostavených objektov z eurofondov. Určite Rusko má výrazný podiel na oslobodení Československa, ale čiernymi písmenami sa zapísalo okupáciou s dramatickými dôsledkami. V tomto, najmä internetovom prostredí sa útočí na rodiny prezidentov a prezidentiek, intelektuálnych osobností, hercov (ktorí sú podľa mňa často svedomím národa). Podobne sa mnohé veci hodnotili v čase fašizmu či komunizmu, náboženského fanatizmu a iných nedemokratických režimov v bohatej histórii ľudstva. Zneužíva sa pri tom často prirodzené a pekné národné cítenie občanov.


Nie som jediný, ktorý si uvedomujem dôležitosť týchto chvíľ, období. Neustále sa tu musí zvádzať zápas s negatívami doby i ľudským egoizmom, sme krajinou, ktorá je jednou nohou vo vyspelej civilizácii západného typu a druhou nohou úplne inde. Tam, kde vládnu oligarchovia, korupcia, klientelizmus, násilie, päste. Každé voľby sú vlastne o zápase týchto dvoch svetov, sme totiž polarizovanou krajinou.


Ale vráťme sa k novembru, k blížiacej sa 30-tke. Aj u nás v Gemeri-Malohonte sa občania postavili za novembrové princípy. A samozrejme, iní bojovali za socializmus do posledných chvíľ. Udalosti sú zaznamenané na videu p. Tokára, sú nejaké dobové materiály a tak-trochu roztratené osobnosti. Čo je však oveľa cennejšie, je to, že tieto hodnoty sú cenné i pre ďalších. Napríklad pre poslancov klubu Odvážme sa zrýchliť v mestskom zastupiteľstve.


Sami iniciovali (spolu s aktivistom Radom Ceglédym) ocenenie niektorej z osobností novembra v rámci Dní mesta. Schválená bola p. Henrieta Hrinková – študentka - aktivistka, ktorá nebojácne vystúpila proti vtedajšej moci už 16. novembra 1989 v Bratislave. Nepochybne tu bolo i množstvo ďalších osobností ktoré sa snáď primeranej úcty dožijú (alebo budú ocenení in memoriam), napríklad Peter Lebovič, Daniel Brezina a ďalší. Ale tu nejde o ľudí, tu ide o základné princípy. I medzi poslancami sú takí ľudia, ktorí tvrdia, že revolúcia 1989 bola len akýmsi pučom, dohodou či bezvýznamných krokom. A hovoria, ako tu bolo predtým dobre, mlieko za 2 koruny pod. Je pravdou, že je tu veľká nezamestnanosť a regionálne rozdiely, zaniklo viacero fabrík, ale tu nesú vinu centrálne orgány a miestni politici. Ale čo týmto „prorokom“ hovorí sloboda, demokracia, slobodné voľby, cestovanie?

Pripomenutie si významných dejinných udalostí má svoje miesto v každej spoločnosti, v každom hrdom národe. Najmä v mladej demokracii, akou je tá naša, v krajine, kde sa striedali rôzne nedemokratické režimy, v krajine, ktorá si hľadá svoju tvár, svoju národnú a občiansku hrdosť. Som hrdý na to, že som vtedy mohol byť pri tom, tieto udalosti považujem za najvýznamnejšie v modernej histórii Slovenska. Mimochodom - mnohí nevedia, že vtedajšia rimavskosobotská VPN sa jednoznačne postavila proti nástupu Mečiara k moci. Už prvý pohľad na tohto „ vodcu“ vzbudil jednoznačné odmietnutie. Jeho „pozostalí“ sú však medzi nami. Zápas s nimi nie je zďaleka vyhratý. Ešte ani nevieme, akým smerom sa definitívne uberie naše mesto. Či sa uberie cestou boja za odstraňovanie regionálnych rozdielov, smerom k zákonnosti a transparentnosti, zvyšovania zamestnanosti. Musí byť skutočnou perlou Gemera-Malohontu.


Na záver všetkým fašistom, boľševikom, neonacistom, komunistom, fundamentalistom: „ Nedáme si vziať odkaz a hodnoty novembra 1989.“ Sloboda je najvyššou hodnotou, neubral jej ani prúd času. 30. výročie novembra si pripomenieme odovzdaním ceny mesta Henriete Hrinkovej a odhalením pamätnej tabule k tomuto výročiu.

No a snáď sa budeme viac ako doteraz stavať proti oligarchom, bezpráviu, korupcii, mnohorozmerným kompromisom a najrôznejším „izmom“.



PaedDr. Jaroslav Bagačka

poslanec Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote

1 view0 comments