Záujem ľudí o veci verejné upadá. Toto konštatovanie platí napriek tomu, že dnes sú ľudia zneužívajúci verejný priestor a prostriedky oveľa vynaliezavejší a nebezpečnejší. V spoločnosti cítiť apatiu, rezignovanosť a letargiu.
Hodenie volebného lístka do urny nestačí na uchopenie celej správy vecí verejných občanmi. A to mnohí rezignovali aj na túto možnosť. Nestačí to na to, aby sa spoločnosť rozvíjala a už vôbec nie na to, aby sa rozvíjala podľa priania väčšiny spoločnosti. Na to, aby spoločnosť v tomto smere ožila, potrebuje do svojich žíl skutočne čerstvú krv.
V tomto kontexte je pravdivé tvrdenie, že zlo zvíťazí, ak dobrí ľudia neurobia nič. Rovnako je pravdivé tvrdenie, že peňazí je dosť, len politici musia prestať kradnúť. Ľudia žijú v ilúzii, že ak svojím konaním nikomu neubližujú a neokrádajú spoločnosť, je to v poriadku a ako ich príspevok k posunutiu spoločnosti vpred to stačí. A to je nesprávne. Dnes nerobiť zle nestačí.
Povedzme si úprimne, čo povieme deťom, keď nám položia otázku „čo ste urobili, aby ste zmenili stav k lepšiemu?“ Budú spokojné s odpoveďou „nerobili sme nič zlé?“ Politici majú vždy sklon myslieť na budúce voľby a nie na budúce pokolenie. Občania na svoje deti myslia, občania zúčastnení vo verejnom živote tiež.
Bude to zlé a ešte horšie. Zlo je totiž pripravené zapustiť korene všade tam, kde mu poskytneme priestor. Začína to v malej dedinke na severe Slovenska, pokračuje napríklad samosprávou mesta a končí v najvyšších štruktúrach štátnej moci. Zlo totiž nemá schopnosť vnímať pocit dostatku. Zlo má vždy pocit nedostatku. Nedostatku moci, vplyvu, peňazí...
Chýba spoločenská, občianska a politická angažovanosť. Práve to vyhovuje malej skupinke ľudí na Slovensku na komunálnej aj celoštátnej úrovni.
Chce to čerstvú krv do verejného života. Občianska politika nám prospieva. Pozrime sa na samosprávy, kde uspeli nezávislí kandidáti. Títo majú väčšinou svoju hlavu, svoj rozum a nevisia na žiadnej šnúrke sponzora strany. Celoštátny nárast nezávislých kandidátov v samosprávach na úrovni poslancov aj primátorov môžeme vnímať, ako istú separáciu občanov od politikov. Občania chcú problémy reálne riešiť, politici chcú o nich nereálne rozprávať. Ľudia, ktorí si vedia kvetnatnými vyhláseniami získať davy, vládnu tým, ktorí vedia problémy reálne riešiť. Politika bola podľa môjho názoru druhým najstarším remeslom na svete. Byť dobrým politikom totiž vylučuje byť dobrým človekom. Politik hovoriaci iba pravdu nebude nikdy zvolený opakovane. Lož má krátke nohy, ale práve preto dobrú stabilitu a rovnováhu, no a ľudia krátku pamäť.
Generačná výmena nielen verejno-štátnej správy, ale občianstva ako takého je nevyhnutná a práve prebieha. Tvrdohlavosť staršej a tej nastupujúcej generácie je v podstate rovnaká. Staršia si myslí, že s ňou to najlepšie odchádza a mladšia, že to najlepšie s ňou prichádza. Ale staršia generácia by mala mať nadhľad